S cieľom uľahčiť používateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Kliknutím na tlačidlo "Súhlasím" súhlasíte s použitím preferenčných, štatistických aj marketingových cookies pre nás aj našich partnerov. Funkčné cookies sú v rámci zachovania funkčnosti webu používané počas celej doby prehliadania webom. Podrobné informácie a nastavenia ku cookies nájdete tu.

Sviatok Troch kráľov alebo Zjavenie Pána.

03.01.2018

Sviatok Troch kráľov alebo Zjavenie Pána.

Vianoce, to nie je len samotný Štedrý deň a rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom. Najkrajší sviatok roka v sebe skrýva omnoho viac posolstiev a významov. Vedeli ste, že sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov patrí k vôbec najstarším kresťanským sviatkom?

 

Podľa legendy sa na oblohe mala zjaviť hviezda, ktorá priviedla troch mudrcov, mágov či kráľov z Perzie (Gašpara, Melichara a Baltazára) do Betlehema, kde sa narodil Ježiš Kristus. Ako prví pohania sa mu poklonili v maštali, uznali ho za Pána a priniesli mu aj vzácne dary. Keď sa o príchode mudrcov do Betlehema dozvedel kráľ Herodes, dal si ich predvolať. Od svojich špiónov vedel, že nejakí muži sa prišli pokloniť Kristovi. Pochytil ho veľký strach, že ho Kristus vytlačí z trónu. Mudrci mu však miesto neprezradili. Naopak, varovali Máriu a Jozefa, aby opustili mesto. Tí sa uchýlili do exilu v Egypte. Herodes ale ako tyran, ktorý neváhal zavraždiť aj množstvo svojich príbuzných, nechcel riskovať. Keď zistil, kde približne by dieťa mohlo byť, poslal vojakov do Betlehema. Nebol si však istý vekom, a tak nariadil vyvraždenie všetkých chlapcov do dvoch rokov.  

 

 

Keď sa traja mudrci prišli pokloniť malému Ježišovi, priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu. Zlato naznačovalo kráľovský pôvod dieťatka, kadidlo božskú podstatu jeho existencie a myrha, ktorá sa používala pri balzamovaní, bola vraj predzvesťou jeho golgotského osudu. V minulosti sa na sviatok Troch kráľov obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali jednotlivé domy a požehnávali ich. Kropili ich svätenou vodou, kadili kadidlom a dvere označovali výrazom v tvare 20-C+M+B-16 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vysvetľuje ako 20-G+M+B-16 podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov.

 

 

Na Troch kráľov sa definitívne končia vianočné sviatky aj školákom zimné prázdniny a začínajú sa fašiangy. Do polnoci sa museli dojesť posledné zvyšky novoročných jedál. Nastáva obdobie zábav a hodovania. Vrcholom bola fašiangová zábava s maskami, ktoré predstavovali rôzne zvieratá. Ukončením fašiangov je napokon „pochovávanie basy“. Po fašiangoch kresťania dodržiavajú štyridsaťdňové obdobie veľkonočného pôstu, jedia jednoduchá stravu a nekonajú sa zábavy. Kruh nakreslený posvätenou trojkráľovou kriedou predstavoval miesto, kde nemali prístup zlé sily. Počas trojkráľového večera sa predpovedala budúcnosť. Kto sa chcel dozvedieť, čo ho čaká, pripravil si 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety, napríklad kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba. Každý si potom zvolil svoj hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo koho čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie chorobu či smrť. Gazdiné navarili v tento deň šúľance, ktoré mali byť dlhé a hrubé, aby také bolo aj obilie, čo sa v ten rok urodí. V niektorých obciach posypali dvor ovsom, aby bol veľký ovos a aby zbojníci nevošli do dvora. Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu pleť.

 

(zdroj foto: www.pixabay.com)

MzUwM2