Mentol, ktorý je obsiahnutý v mäte, má priaznivé účinky na trávenie, pretože dokáže stimulovať odtok žalúdočných štiav, čím zároveň tlmí prekyslenie žalúdka a pálenie záhy. Prináša celkovú úľavu po jedle, hlavne pri nafúknutom bruchu. Keďže mentol pôsobí dezinfekčne, je vhodný pri chrípke či prechladnutí a iných chorobách, ktoré postihujú dýchacie cesty. Pri bolestiach v krku môžete použiť ako kloktadlo nálev z mäty. Inhaláciou mätového nálevu potlačíte stres, pocit napätia, bolesti hlavy a nespavosť. V čajových zmesiach môžete mätu piť bez obmedzenia, pokiaľ ju však pijete samotnú, urobte si po každých 10 dňoch užívania sedemdňovú prestávku.
Zaujímavosťou je, že sa mäta nedá pestovať zo semena, množí sa výlučne vegetatívne a to buď pomocou koreňových výbežkov alebo zakorenených odrezkov. Nové rastliny sa vysádzajú na jeseň (september) alebo na jar (marec - apríl). Mäta si vyžaduje dostatok vlahy a svetla, ale na pôdu nie je príliš vyberavá. Patrí medzi mrazuvzdorné trvalky a dorastá do výšky 20 – 80 cm. Listy majú intenzívnu zelenú farbu, voňajú po mentole, sú chladivé a majú korenistú chuť. Kvitne od júna do septembra. Pestovaný druh miestami časom divie, preto je potrebné nahradiť ho novou sadbou.
Najvhodnejší čas zberu mäty je ráno či dopoludnia, po zídení rosy. Zbiera sa list alebo kvitnúca vňať. Staršie rastliny bývajú často napadnuté hrdzou a preto nie sú vhodné na ďalšie použitie. Z čerstvej kvitnúcej vňate sa destiláciou vodnou parou získava silica mäty piepornej. Obsahuje hlavne mentol, ktorý má sám viaceré liečebné benefity. Éterický mätový olej má antibakteriálne a protiplesňové účinky. Experimentálne bola dokázaná aj jeho silná antivírusová aktivita proti herpetickému vírusu, pretože herpes ošetrený v ranej fáze neprepukne v plnej miere. Mätový olej potláča citlivosť nervových zakončení a vyvoláva pocit chladu na koži. Silica i čistý mentol sa používa ako zložka mazadiel na zmiernenie reumatických bolestí, potlačenie svrbenia, na uštipnutia hmyzom a pri bolestiach hlavy.
Existuje nespočetné množstvo rôznych druhov mäty. Liečebne sa najviac využíva mäta pieporná a mäta klasnatá (kučeravá). V kuchyni svoje uplatnenie určite nájde mäta oregano – tymiánová, mäta sladká hruška, banánová, jahodová či ananásová. Mäty s ovocnou a čokoládovou vôňou sú vhodné na prípravu dezertov, nápojov pre deti a pre tých, ktorí majú radi jemnejšiu chuť mentolu. Hoci sú mätové listy k dispozícii celoročne, práve v letnom období poslúžia najviac. Ideálne sa hodia do šalátov, miešaných nápojov, či ako ozdoba na zmrzlinu.
V lete sa vám bude určite hodiť osviežujúci nápoj mojito, v ktorom nesmie mäta chýbať. Ďalej ju môžete pridávať do múčnikov, pečeného a grilovaného mäsa a rýb, omáčok, zeleniny, ryže, bylinkového masla alebo šalátov, vďaka jej aromatickosti dodáte pokrmom ten správny šmrnc. V neposlednom rade ju nájdeme aj v likéroch, cukríkoch či čokoládových náplniach.
Kto by nemal mätu užívať? Konzultácia s lekárom alebo lekárnikom je potrebná v prípadoch, ak ľudia trpia nedostatočnou tvorbou žalúdočnej kyseliny, žlčovými kameňmi, zápalom žlčníka a vážnym poškodením pečene. Silica mäty by sa nemala používať u novorodencov a detí do 4. roku života, pretože obsiahnutý mentol im môže spôsobiť príznaky dusenia. S popíjaním mätového čaju by mali byť opatrné aj tehotné ženy, nakoľko sa stimuláciou maternice môže stať, že sa urýchli pôrod. Neodporúča sa ani dojčiacim matkám, nakoľko môže viesť k zníženej tvorbe materského mlieka. Čistý mentol a silica môže vo vysokých dávkach zvyšovať krvný tlak, zrýchľovať činnosť srdca a spôsobovať dýchavičnosť.
(zdroj foto: www.pixabay.com)