S cieľom uľahčiť používateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Kliknutím na tlačidlo "OK" súhlasíte s použitím preferenčných, štatistických aj marketingových cookies pre nás aj našich partnerov. Funkčné cookies sú v rámci zachovania funkčnosti webu používané počas celej doby prehliadania webom. Podrobné informácie a nastavenia ku cookies nájdete tu.

Vyzerá ako listnáč, ale je to ihličnan.

03.01.2018

Vyzerá ako listnáč, ale je to ihličnan.

Výskyt týchto rastlín vrcholil v druhohorách, ale následkom treťohorného ochladenia začínajú ubúdať. Prirodzene sa nachádza už iba na malom území pohoria Tianmu Shan v Číne, inak sa s obľubou vysádza ako okrasný strom v parkoch a záhradách. Vyznačuje sa dlhovekosťou, odolnosťou proti škodcom a neuveriteľnou vitalitou, vďaka čomu dokázal tento strom poraziť čas.

 

Je také silné, že ako jediný druh prežil aj atómový útok na Hirošimu. Ginko je pozostatok z ranej histórie Zeme. Charles Darwin ho označil za „živú fosíliu“ práve v čase, keď sa ginko začalo znovu šíriť po Európe. Pred miliónmi rokov bolo rozšírené po celej zemeguli, v novoveku malo len malé teritórium vo východnej Ázii. V Číne a Japonsku je uctievaným posvätným stromom, pestuje sa kvôli jedlým orieškom a liečivým účinkom jeho listov a semien.

 

 

Napriek tomu, že Ginko vyzerá ako listnatý strom a listy mu v jeseni opadávajú hneď potom, ako sa ukážu v najvýraznejšej zlatožltej farbe, botanicky sa zaraďuje medzi ihličnany. Ginko sa vyznačuje mimoriadnou odolnosťou voči klimatickým zmenám a prírodným vplyvom. Je imúnne voči hubám, plesniam, či priemyselným exhalátom. Dorastá až do výšky 40 metrov a dožíva sa niekedy aj 2 000 rokov.

 

 

Ginko sa v Číne používalo na ošetrovanie rán, zlepšovanie prekrvenia a pamäti už pred 4 tisíc rokmi. Za návrat pravekého stromu do Európy môžeme poďakovať jednému nemeckému humanistovi, botanikovi, politikovi a básnikovi v jednej osobe. Okolo roku 1700 doniesol zo svojej vedeckej cesty z Japonska prvé semená ginka do západného sveta. Tento strom spopularizoval Johann Wolfgang von Goethe svojou básňou o ginku a jeho list sa tak časom stal vďaka nezameniteľnému tvaru symbolom umenia a literatúry.

 

 

Využitie tejto bylinky je v zdravotníctve pomerne široké. Listy Ginka môžete používať čerstvé alebo sušené. Zbierajú sa celú jar a celé leto. Extrakt z listov rozširuje cievy, čím nám zaistí dobrý krvný obeh a nervový systém. Používa sa ako prevencia proti infarktu myokardu, náhlym mozgovým príhodám, opuchom mozgu a podobne. Pri poruchách pamäti, hluchote, ktorá je spôsobená nedostatkom prekrvenia sluchových nervov, chronickej závrati a pískaní v ušiach atď. sú v lekárňach dostupné práve lieky z ginka dvojlaločného. Dá sa tiež použiť krátko povarený odvar alebo tinktúra. V tradičnej čínskej medicíne je Ginko využívané napríklad na zažívacie ťažkosti, omrzliny, astmu, senilitu a kašeľ.

 


Ginko si môžete vypestovať aj doma. Je to nenáročná rastlina, ktorej sa darí v podstate všade. Je imúnna proti chorobám aj škodcom a dokonca jej nevadí ani znečistený vzduch veľkomiest a pôda chudobná na živiny. Mladá rastlinka ginka potrebuje prvé 2-3 roky takmer úplný tieň. Keď bude mať 30 cm, môžete ju vystaviť slnečným lúčom. Mladým stromčekom ginka sa najlepšie darí v substráte, ktorý tvorí 1 diel piesku a 1 diel humusu. Priveľa vody môže spôsobiť odhnitie korienkov a zánik rastliny. Kvetináče, kde je vysadené ginko, by mali mať dierku na odtok vody. Neodporúča sa umelé hnojenie, lepšie je hnojenie slepačím trusom.

 

 

(zdroj foto: www.pixabay.com)

MWE3ZWUxNz