Poznáte tie pečené jabĺčka so škoricovým cukrom. Škoricu pridávame do perníčkov, či všelijakých koláčikov, alebo si varíme víno s klinčekmi a škoricovým drievkom. Zapaľujeme si škoricové sviečky alebo siahneme po vonných olejčekoch so škoricovou arómou. Ja osobne škoricu milujem. Nemusíme sa však obmedzovať len na zimný čas, pretože škorica je chutná po celý rok a dokonca je aj veľmi zdravá. Čo o nej vieme?
Škorica bola známa už v staroveku. Bola používaná Egypťanmi, Rimanmi aj Grékmi nielen pre jej chuť, ale aj pre jej liečivé účinky. Ceylónska škorica je produkovaná na Srí Lanke, v Indii, na Madagaskare, v Brazílii a v Karibiku, kým škorica "cassia" je produkovaná hlavne v Číne, Vietname a Indonézii. Škorica sa kupuje v tyčinkách - zvitkoch (krycí názov "škoricové drievko") alebo ako prášok. Na spracovanie sa používa kôra stromu. Dvojročné semenáče rastúce v hustých trsoch majú výhonky hrubé asi ako palec, keď sa počas obdobia dažďov zrezávajú. Z nich sa potom za čerstva olupuje kôra, ručne sa zroluje a prikladá k sebe, aby sa vytvoril meter dlhý zvitok. Rolky sa pomaly sušia a kôra sa farbí do hnedočervena.
Škorica môže mať tiež antibakteriálne a antimykotické vlastnosti, ale stále treba mať na pamäti, že sa musíme o seba aj starať, nielen jesť veľa škorice. Dokonca príliš veľa škorice môže zaťažiť pečeň u citlivejších pacientov. Účinnejšia je škorica zo Srí Lanky, zvaná aj škorica pravá, pričom bežne je v obchodoch dostať skôr tú čínsku, cenovo dostupnejšiu. Od škoricových žuvačiek a cukríkov veľa neočákavajte, pretože škorica je v nich často nahrádzaná iba arómou.
(zdroj foto: www.pixabay.com)