Medovníky sa objavovali už v strarom Egypte, Grécku alebo Ríme. Nevyzerali ako tie naše, skôr by som ich opísala ako chlebíky alebo pagáče sladené medom. Z Talianska sa dostali cez Nemecko a Belgicko až na naše územie alebo do severnej Európy. Produkcia sa stáročiami skvalitňovala, receptúry sa menili, až sa dospelo k dnešnému zloženiu cesta, ktoré sa môže líšiť podľa regiónov.
Ale čo s perníkom? Podľa niektorých zdrojov medovník je v zásade medové cesto zväčša v tvare tortového korpusu, ktoré je plnené medovým krémom a na povrchu je bohato posypané vlašskými orechmi. Dnes ich často kupujeme v obchodoch pod názvom Marlenka. V angličtine sa stretneme s názvami "honey cake" alebo "honey pie" . Perník údajne získal názov podľa mletého čierneho korenia, v češtine "pepř". Z toho máme pečivo "peprník", a pomaly sa dostávame k našemu dnešnému "perník". V angličtine používajú pomenovanie "ginger bread", pričom "ginger" je po našom "zázvor". Zhrnuté a podčiarknuté: perník je tvrdšie medové pečivo s korením, ktorého zloženie môže byť rôzne (mleté čierne korenie, zázvor, škorica, klinčeky či anýz...).
V stredoveku sa medovníky piekli väčšinou v kláštoroch, na panstvách a v domácnostiach v podobe jednoduchého domáceho pečiva. Medovnikárstvo ako remeslo jestvovalo na Slovensku už v 14. storočí, pričom každý medovnikár sa snažil vyrobiť čo najlepší a najkrajší výrobok. Predávali sa na pravidelných týždenných trhoch a výročných jarmokoch, kde nechýbala ani medovina a bezalkoholický občerstvujúci medový nápoj.
Medovnikárstvo ako remeslo u nás vrcholilo v 17. až 18. storočí, ale v 19. muselo začať čeliť rozvoju cukrárstva a nástupu éry cukru. V súčasnosti sa s tradičnými perníkmi stretávame najčastejšie na Vianočných a Veľkonočných trhoch, s tými menej tradičnými v supermarkete.
(zdroj foto: www.pixabay.com)